História vo vápenkách

Najstaršie údaje o ťažbe vápenca sú z 30. rokov 19. storočia z Margecian, kde bolo v roku 1839 vypálené aj prvé vápno v primitívnych poľných peciach.

V roku 1870 bola začatá priemyselná výroba vápna v Tisovci, v kruhových peciach systému Hoffman. V roku 1893 bol v Margecanoch postavený závod, najprv s jednou a neskôr s ďalšími dvoma šachtovými pecami. Dve šachtové pece Ignis boli postavené v roku 1954. Koncom šesťdesiatych rokov 20. storočia zaznamenávame výstavbu vápenky v Žiranoch (1959) so štyrmi šachtovými pecami a s mlynicou vápna a vápenca. Výstavba vápenky Tisovec prebiehala paralelne s vápenkou Žirany aj s použitím rovnakej technológie výpalu generátorovým plynom v období rokov 1958-1960. Zároveň boli vybudované dve hydratizačné stanice.

Okrem výstavby vápeniek, ktoré sú v súčasnosti výrobnými závodmi spoločnosti Calmit, pokračovala v nasledujúcom období i výstavba ďalších významných slovenských vápeniek, ako napríklad vápenky v Novom Meste nad Váhom, Turni nad Bodvou, Varíne, Plaveckom Podhradí, Gombaseku či Rohožníku.

Záver 20. storočia je vo vývoji vápenkárskeho priemyslu na Slovensku poznamenaný privatizáciou vápeniek a vstupom zahraničných majiteľov.