ÚLOHA VÁPNIKA
V PÔDE

Úprava pôdy

Vápno je viac než len regulátor pH pôdy

Účinok má iba „rozpustené“ vápno:
• Vápnik ako živina pre rastliny Ca2+
• Vápnik zvyšuje účinok živín
• Vápnik zlepšuje pôdnu štruktúru Ca2+
• Zásada ako neutralizátor kyslej pôdy (OH)-

Vápno – sadra – „hnojenie“ = meliorácia

  • Vápnik dodaný do pôdy či už vo forme vápenca, vápna alebo sadry neovplyvňuje v tejto pôde len úpravu pH, ale zlepšuje jej štruktúru a infiltráciu vody v nej (melioračný efekt).
  • Je vhodné pre pôdu a špeciálne plodiny ako aj na bio/ekologicky obhospodarované poľnohospodárske oblasti na Slovensku.
  • Hnojenie Calmit vápennými produktami je dôležité aj v prípade vysokého pH, ktoré bolo spôsobené zvýšeným obsahom horčíka.
Rovdiely Hnojenie Vapnenie

PH pôdy je ukazovateľ, ktorý udáva, či pôda reaguje kyslo, neutrálne alebo zásadito. Ovplyvňuje všetky
• biologické procesy (životnosť pôdy)
• chemické procesy (dostupnosť živín)
• fyzikálne (štruktúra)
v pôde, a preto má najväčší vplyv na rast rastlín.
Produkty Calmit na báze vápna a vápenca neutralizujú kyseliny a zvyšujú hodnotu pH v rozmedzí priaznivom pre rast rastlín.
Ak chcete byť úspešný pri regulácii pH pôdy, treba poznať pomer živín v pôde, pretože nie len vápno ovplyvňuje pH pôdy, ako aj iné iné živiny, ako je horčík, draslík, sodík a vodík. Napríklad, horčík, ktorý ovplyvňuje pH 1,6-krát viac ako vápnik.

Ξ pre dobrú štruktúru pôdy
Stredne ťažké a ťažké ílovité pôdy potrebujú Calmit zmesi na báze vápna a vápencov pre zjemnenie a stabilizáciu štruktúry. Dobrá štruktúra pôdy umožňuje optimálne prenikanie koreňov a tým aj dobré využitie živín v pôde a hnojivách.

Ξ pre flokuláciu ílovitých pôd
Na ťažkých a íľovitých pôdach je zanášanie bahnom a zoschnutá vrstva zjavným znakom nedostatku vápna. Takéto vrstvy tvoria mechanické bariéry pre každú sadenicu. Pridávaním vápna do ílovitej pôdy dochádza k flokulácii ílu (zvýšenie objemu pôdy) a tým prevzdušneniu pôdnej štruktúry. Následné lepenie ílovitých častíc do stabilných, vodotesných agregátov sa uskutočňuje pomocou uhličitanov vápenatých a vápennej malty. Ich spojovanie humusom pomáha budovať stabilný komplex ílu a humusu a pórovitú štruktúru pôdy.

Defínicia pojmov:

  • Vápenec – CaCO3. Ťaží sa v kameňolome a následne upravuje drvením a mletím na použitie na hnojenie a úpravu pôdy.
  • Vápno – CaO. Vzniká tepelným rozkladom vápenca – CaCO3 vo vápenných peciach.
  • Dolomit – CaCO3.MgCO3. Ťaží sa v kameňolome s následnou mechanickou úpravou, alebo vzniká miešaním čistých minerálov CaCO3 s MgCO3. Miešanie má výhodu, že je možné nastaviť pomer presne podľa požiadavky na základe analýzy pôdy.
  • Pôsobenie vápna v poľnohospodárstve
  • pH – hodnota udávajúca kyslosť/zásaditosť pôdy. pH<7: kyslá pôda; pH=7: neutrálna pôda; pH>7: zásaditá pôda
  • Sádra – CaSO4. V poľnohospodárstve sa pridáva ako zdroj síry a vápnika. Nemá neutralizačný účinok na kyslé pôdy
  • Hnojovica – je zmes exkrementov hospodárskych zvierat. S výhodou sa primiešava vápno – tlmí zápach a umožňuje následne v jednom pracovnom stupni spojiť hnojenie s vápnením.
  • Mastencová zmes – vzniká pri ťažbe mastenca